Moje prvé sväté prijímanie – najvzácnejší Ježišov dar
Na nedeľu 17. mája 2026 som sa tešil už veľmi dlho. Bol to deň, keď sme vo farskom kostole Obetovania Panny Márie v Kobylách prvýkrát prijali Pána Ježiša do svojho srdca. Spolu nás bolo 18 detí z celej farnosti a pre každého z nás to bola veľká a radostná slávnosť.
Pripravovali sme sa na ňu už od septembra. Duchovný otec Patrik nás učil o Pánu Bohu, vysvetľoval nám Božie slovo a trpezlivo nás pripravoval na prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie. Vďaka nemu sme lepšie pochopili, aký veľký dar nám Ježiš dáva vo sviatosti Eucharistie.
V sobotu sme si vo sviatosti zmierenia očistili svoje srdcia. Mal som trochu trému, ale po spovedi som cítil veľkú radosť. Vedel som, že som pripravený na najkrajšiu chvíľu, keď prijmem Ježiša.
Keď prišlo nedeľné ráno, vonku bolo veterné počasie. Vietor sa pohrával so stromami aj s našimi slávnostnými oblečeniami, ale nikomu to neprekážalo. Všetci sme sa tešili a netrpezlivo čakali pred kostolom na začiatok svätej omše. Počas slávnosti sme sa zapájali rôznymi spôsobmi. Ja som mal tú česť niesť pri obetovaní ampulku s vínom. Bol som trochu nervózny, aby som všetko urobil správne, ale zároveň som bol veľmi hrdý, že môžem priniesť jeden z darov pre svätú omšu. Keď som kráčal k oltáru, uvedomoval som si, že som súčasťou niečoho výnimočného.
Veľmi ma oslovila aj kázeň duchovného otca Patrika. Rozprával nám príbeh o dievčatku Li z Ázie, ktoré malo nesmiernu úctu k živému Ježišovi v Eucharistii. Keď vojaci vtrhli do kostola a rozhádzali hostie po zemi, Li každú noc prichádzala do kostola, modlila sa pred Ježišom a s veľkou úctou prijala svojimi ústami jednu hostiu. Takto chodila celý mesiac. Keď sa na tridsiaty druhý deň chcela priblížiť k poslednej hostii, vojak ju zastrelil. Li sa však ešte z posledných síl doplazila k hostii a prijala ju. Duchovný otec nám povedal, že sa stala mučeníčkou Eucharistie a príkladom obrovskej lásky k Ježišovi. Jej príbeh ma veľmi zaujal a prinútil ma zamyslieť sa nad tým, aký vzácny dar prijímame pri svätom prijímaní. Zapamätal som si aj Ježišove slová: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojho priateľa.“
Potom prišla chvíľa, na ktorú sme všetci čakali. Prvýkrát som prijal Pána Ježiša vo Sviatosti Oltárnej. Bol to neopakovateľný okamih. V srdci som cítil veľký pokoj, radosť a vďačnosť. Dlho som sa na túto chvíľu pripravoval a bol som šťastný, že Ježiš prišiel ku mne tak blízko. Na tento krásny deň budem spomínať ešte veľmi dlho. Ďakujem Pánu Bohu za dar prvého svätého prijímania, svojim rodičom a blízkym za ich podporu a modlitby a nášmu duchovnému otcovi Patrikovi za všetku jeho trpezlivosť, láskavosť a starostlivosť počas prípravy. Verím, že láska k Ježišovi, o ktorej nám rozprával, bude každý deň rásť aj v mojom srdci. Jakub s mamkou, Kobyly
