V piatok ráno 10. apríla 2026 nás všetkých zasiahla smutná správa o smrti nášho bývalého duchovného otca Andreja Murenka.
Vdp. Mgr. Andrej Murenko sa narodil 15. septembra 1941 v Giraltovciach. Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1971 v Bratislave. Pôsobil vo farnostiach: Bardejov, Kobyly (1974 – 1990) a Kapušany. V roku 2005 odišiel do dôchodku a vypomáhal v rodných Giraltovciach. Posledné roky bol na odpočinku v Diecéznom kňazskom domove vo Veľkom Šariši.
V utorok 14. apríla 2026 o 10.00 hod. sme sa s našim duchovným otcom zúčastnili pohrebných obradov spojených so zádušnou svätou omšou za zomrelého duchovného otca Andreja Murenka, ktorú celebroval Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita vo farskom kostole sv. Cyrila a Metoda v Giraltovciach. Zosnulého duchovného otca pochovali na mestskom cintoríne.
Duchovný otec Andrej Murenko vychoval celú generáciu detí, mladých, ktorých pokrstil, pripravil na prvé sväté prijímanie, birmovku. Sobášil mnohé páry a na poslednú cestu životom vyprevadil mnohých farníkov.
Za roky pôsobenia v našej farnosti vyoral hlbokú brázdu duchovného života u mnohých farníkov, zvlášť mladých, ktorým sa venoval a tešil sa, keď mnohí mladí z farnosti účinkovali v zbore a následne spievali a recitovali pri rôznych príležitostiach a sviatkoch v celej farnosti. My mladí sme sa zas tešili, že nás duchovný otec pozval na faru a pripravil nám sladké pohostenie. Veľmi mu záležalo na duchovnom živote farníkov, keď pri spovedaní pred prvým piatkom si vždy zavolal na výpomoc aj kňaza, ktorý bol na dôchodku, len aby mal každý možnosť prijať sviatosť zmierenia (V tom čase bolo veľa detí a mladých, ktorí sa spovedali pravidelne).
Postupne pomalými krokmi zariaďoval aj interiéry jednotlivých kostolov vo farnosti. Nové zvony, organ, vitráže okien, lavice, krížová cesta, liturgické rúcha a iné liturgické predmety; to je len zopár spomenutých vecí, na ktorých mal svoj podiel.
Mal schopnosť komunikovať s ľuďmi, s cirkevnými hodnostármi a napokon aj s úradmi, lebo vo vtedajšej dobe sa muselo všetko odobriť aj štátnymi úradmi. Bol diplomatom v pravom zmysle slova. Nikoho neurazil, vedel poprosiť ľudí o milodary, manuálnu prácu, vedel povedať aj ráznejšie a prísnejšie, ale napokon to vždy zahladil svojím šibalským úsmevom. Požíval vážnosť kňaza, duchovného otca. Mal prirodzený rešpekt, obdiv veriacich, ale aj láskavý a nezabudnuteľný humor. Isteže mu vďačíme za našich kňazov – rodákov, ktorí sa formovali za jeho účinkovania a troch z nich priviedol aj k oltáru ako novokňazov.
V našej farnosti pôsobil za totalitného režimu a musel byť veľmi opatrný a obozretný pri všetkých aktivitách. Spájal ľudí, spájal farnosť, aby sme fungovali ako jedna veľká farská rodina, na ktorej mu záležalo a ktorú miloval. Viackrát sa vyslovil, že naša farnosť bola jeho prvou farnosťou a bola to akoby prvá láska, ktorá mu prirástla k srdcu.
Vďaka duchovný otče za všetko, čo ste pre našu farnosť vykonali, vďaka za roky, keď ste boli súčasťou našich životov a formovali ste nás. Nech Vám to Pán Boh vynahradí a obdarí Vás spásou Vašej duše. Odpočívajte v pokoji!
Vďační veriaci farnosti Kobyly
