„Odteraz si Božie dieťa, Ježiš žitím povedie ťa. Neochvejne kráčaj za ním, to je naším vrúcnym prianím“
Nedeľa 25. máj 2025 je dňom, kedy v našom farskom kostole Obetovania Panny Márie v Kobylách prvý krát prijalo Ježiška 11 detí z farnosti. Táto slávnosť prvého svätého príjímania v jubilejnom roku sa nám navždy zapíše do srdiečok. Od septembra sme sa spolu s duchovným otcom začali pripravovať na prijatie Ježiša. Spoločne s našimi rovesníkmi sme absolvovali prípravy v našom farskom kostole, kde nám duchovný otec vysvetľoval Božie slovo a venoval sa našej príprave. Keď sa naša slávnosť priblížila, v sobotu ráno sme prvý krát prijali sviatosť zmierenia a pripravili a očistili si tak srdiečka. Aj v tento prípravný deň k nám pristupoval duchovný otec trpezlivo a láskavo a po povzbudivých slovách sme sa všetci vyspovedali. Naše čisté srdiečka tak boli pripravené na nedeľné prijatie Ježiša a ja som sa veľmi tešila, že mi je Ježiš odpustil všetky hriechy.
Nedeľné ráno bolo krásne. Zasvietilo slniečko a my sme si obliekli slávnostné biele rovnošaty a na krk zavesili krížik, ktorý nám otec duchovný daroval po svätej spovedi. Spoločne sme sa zišli pred kostolom a začala svätá omša. Každý z nás sa do tejto omše zapojil či už čítaním, poďakovaním alebo nesením obetných darov. V kázni si pre nás otec duchovný pripravil otázky, ktorými nás oslovoval a tá bola pre nás o to živšia a poučná.
Predstavil nám obraz blahoslavenej Imeldy, ktorá svojím životom veľmi túžila prijať Pána Ježiša a ako 9 ročná vstúpila do kláštora. Keď mala 11 rokov, čo ešte nebol dostatočný vek, aby mohla pristúpiť k prvému svätému prijímaniu, mníšky v úžase uvideli Hostiu vo vzduchu nad hlavou plačúceho dievčaťa. Kňaz, ktorý práve skončil sv. omšu, prišiel s paténou v ruke a Hostia mu zostúpila na ňu. To bol očividný znak, že Ježiš chce zostať s malou Imeldou. Tá sa stala patrónkou prvoprijímajúcich detí a jej život a túžba po Ježišovi nám bude príkladom. Po prednesení našich prosieb a po bohoslužbe obety sme napokon aj my po prvý krát prijali Pána Ježiša vo Sviatosti Oltárnej.
Na tento deň budem spomínať s radosťou v srdci a verím, že v Božej láske vo mne bude rásť Boží život. Veľká vďaka za tento dar patrí nášmu duchovnému otcovi Patrikovi a my prvoprijímajúce deti mu ďakujeme za jeho láskavosť, trpezlivosť a povzbudenie. Vďaka mu patrí aj za vysvetľovanie Božieho slova, Božích prikázaní a vštepovanie lásky k Bohu a k blížnym. V neposlednom rade chceme poďakovať aj všetkým, ktorí nám pomohli s prípravou alebo priebehom našej veľkej slávnosti – slávnosti prvého svätého prijímania.
Bibianka s mamkou
