Vianoce, sviatky pre mnohých z nás najobľúbenejšie, najkrajšie, najdominantnejšie, no napriek tomu často najuponáhľanejšie a najstresujúcejšie. Odstúpme nachvíľku od gýčovej výzdoby, preplenených nákupných centier, kopy jedla, vianočných darov a vráťme sa k podstate týchto sviatkov, vráťme sa späť k malému Ježišovi v chudobných jasličkách.
Ježiš prišiel vykúpiť nás, nie obchody!
Vianoce sú oslavou Ježišovho narodenia, sú Jeho veľkým dňom. Dnes sa však zdá, že ľudia úplne zabudli na skutočný dôvod samotných osláv. Stredobodom našich Vianoc sa totiž stala hojnosť. Nechali sme sa zlákať a oklamať mamonou súčasného sveta plného konzumizmu a materializmu. Naše Vianoce už dávno prestali byť sväté a stali sa skôr svetskými. Rozhlas a televízia už pár mesiacov dopredu upozorňuje ľudí na Ježišov príchod, na Jeho blížiace sa narodeniny. Naše domácnosti sa na tento deň zakaždým dôkladne pripravujú veľkým upratovaním, prípravou jedla a kúpou darov od výmyslu sveta. No viete, čo je na tom najhoršie? Ten hlavný oslávenec zakaždým ostáva vonku, za zabuchnutými dverami, bez oslavy, bez darov. Boh sa už zrejme nedokázal len tak nečinne prizerať na to, ako sme my ľudia doslova zneuctili tieto sviatky a zabudli sme na ich pravú podstatu. Prinúti nás aktuálna situácia, ktorá vo svete panuje konečne sa zastaviť a zamyslieť? Pozýva nás k tomu i samotný pápež František s nasledujúcimi slovami: „Tento rok nás čakajú obmedzenia a ťažkosti, ale myslíme na Vianoce Panny Márie a sv. Jozefa, nemali na ružiach ustlané! Koľké ťažkosti mali, koľké starosti! No viera, nádej a láska ich viedli a podopierali. Nech je to tak aj pre nás! Nech nám táto ťažkosť pomôže aj trochu očistiť spôsob prežívania Vianoc tým, že zanecháme konzumizmus. Nech sú tieto Vianoce viac náboženské, viac autentické, viac pravdivé.„
Nie Santa Claus, ale Kristus dal za teba svoj život!
Žiaľ vedome, či nevedome, som tomuto predvianočnému zhonu kedysi podľahla aj ja. Vo Vianociach som mnohokrát videla len tú krásnu idulku, stromček, blikajúce svetlielka, koledy… Hltala som v televízii každý jeden vianočný program a filmy o Santa Clausovi, vôbec nechápajúc hlavnú podstatu Vianoc, alebo som sa len veľmi ľahko dala oklamať vianočnou reklamou tohto sveta. Doma v rodine sme síce oslavovali Sviatky narodenia Spasiteľa, áno i pri svätej omši v kostole, no neuskutočnilo sa to hlavné, Ježiš sa nikdy počas Vianoc nenarodil v mojom srdci. Celý náš dom bol vždy dokonale vyzdobený, lebo som sa o to vždy príkladne postarala. No to jediné, čo Ježiš vždy túžil mať dokonale vyzdobené a rozžiarené, pripravené pre jeho narodenie bolo moje srdce a to ostalo zakaždým prázdne. Všetko to takto trvalo dlhé roky. Spolu s mojim obrátením, však prišla i milosť konečne vidieť. Veľmi dobre si pamätám na ten moment, keď som sa raz po polnočnej svätej omši vracala domov. Vždy mi bolo tak ľúto, že to čaro Štedrého dňa a s ním všetko spojené, tak neskutočne rýchlo skončí, až do tej spomínanej chvíle. Cestou domov, sledujúc všetkú tú svetelnú nádheru v dedine som pochopila, že týmto Vianociam konečne nechýbalo vôbec nič, mali to hlavné – Ježiša, tam hlboko v mojom srdci a to úplne stačilo.
A pravé Svetlo prišlo na svet…
Počas Vianoc sa náš svet mení na jednu veľkú svetelnú šou. Blikajú domy, výklady obchodov, ulice, obývačky. No ak zostaneme len na povrchu, po Vianociach všetko zhasne a my zostaneme rovnakí. Ježiš však prišiel, aby osvetlil každú tmu, preto prišiel v noci. „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.“ (Ján 1:9) Prišiel, aby už nad nami nepanovala tma, predovšetkým tma hriechu. Už niekoľko týždňov pred Vianocami sa na nás valí to isté. Darčeky, jedlo, koledy, výzdoba, reklamy. Pri všetkom tom predvianočnom hluku a zhone tam za našimi oknami sme si zabudli všimnúť to najpodstatnejšie. Malý a nenápadný plamienok, ktorý sa každé Vianoce túži nanovo zapáliť pre nás. Podobne to bolo aj pred dvetisíc rokmi v jednu tmavú noc. Betlehem bol vtedy plný zaneprázdnených ľudí, ktorí sa ponáhľali žiť svoje životy. Ľudia pili, jedli, zabávali sa a vôbec si nevšimli, že tam vedľa v smradľavej maštali medzi zvieratami zažiarilo Svetlo. Narodilo sa dieťa, ktoré malo navždy zmeniť celý svet.
Nebojme sa pokľaknúť si k jasličkám
Boh sa stal človekom, prišiel na zem ako malé dieťa a narodil sa v Betleheme. Tú scenériu z betlehemských jaslí už poznáme naspamäť. No predsa okolo nej často len tak povrchne prejdeme, odčiarkneme si v kalendári ďalšie prežité Vianoce a zas čakáme ten nekonečne dlhý čas do ďalších a pýtame sa: „To je všetko?“ Vianoce nám už zovšedneli, ale prečo? Lebo sme zabudli, ba ešte horšie nikdy poriadne nepochopili ich pravý význam. Nebojme sa kľaknúť si na chvíľu k jasličkám, aby sme sa tam stretli so svojim Bohom. Ten, ktorý stvoril vesmír odrazu potrebuje piť mlieko, je mu zima a môže prechladnúť. Nevyráža ti to dych? Vráťme sa opäť k tým skromným betlehemským jasliam, buďme na chvíľu znovu deťmi. Tie dokážu pochopiť tajomstvo Vianoc viac ako my dospelí, lebo neprestali veriť a chápať jeho pravý zmysel. Nedokážeme síce zastaviť to svetské divadlo, ktoré sa počas vianočných sviatkov deje za našimi oknami, no môžeme ich prežiť tam, hlboko vo svojom vnútri. Ježiš totiž každý rok a každé Vianoce neúnavne klope aj na dvere tvojho srdca a hľadá prístrešie, kde by sa mohol narodiť.
Jeho narodenie v tvojom srdci nemusí zastaviť ani lockdown
Tie tohtoročné Vianoce nebudú kvôli vírusovej pandémii iné, niečím ochudobnené, či smutné. Aj keď ich možno prežiješ celkom sám, bez svojich príbuzných a priateľov, bez možnosti zúčastniť sa na svätých omšiach ako kedysi a so všetkými tými obmedzeniami. Vianoce sú stále tie isté, lebo ich hlavný dôvod Ježiš je ten istý. Je len na tebe, či sa chceš otvoriť tej milosti, ktorú ti Boh aj cez túto neľahkú situáciu ponúka a dokážeš konečne otvoriť oči a vidieť! Ak dovolíš Bohu, aby vstúpil do tvojho srdca a uznáš ten fakt, že aj kvôli tebe pred vyše dvetisíc rokmi prišiel dobrovoľne na túto zem dať za teba svoj život, až potom si pochopil skutočnú podstatu Vianoc! A preto aj tebe, ktorý čítaš tieto riadky chcem v tieto Vianoce popriať nasledujúce slová môjho obľúbeného misionára a verbistu, pátra Róberta Baleka. „Nech sa v tichu tvojho srdca zrodí Láska, akokoľvek by bolo špinavé a smradľavé ako chliev, v ktorom sa narodil Kristus, pretože nebolo iného duchovne čistejšieho miesta na tejto zemi, nezašpineného ľudskými hriechmi, len to miesto, kde žili zvieratá. Nech aj tvoje srdce v duchovnom svete žiari od zrodenia sa v Ňom nekonečného Svetla, ktoré prežiari aj tú najväčšiu tmu zla okolo teba!“
Silvia Petrašková, Kľušov